Špeciál, Svet » Čína, USA

Obrana dominancie dolára môže byť ďalšou fázou obchodnej vojny medzi USA a Čínou (Špeciál)

Americký dolár, ako svetová rezervná mena a primárny prostriedok pre finančné transakcie, je ústredným prvkom globálneho poriadku vedeného USA.

Zdá sa, že obchodná vojna medzi USA a Čínou, prechádza do stretu mien. Zatiaľ čo americký prezident Donald Trump zavádza clá, ktoré spúšťajú preskupovanie globálnych dodávateľských reťazcov a obchodu, Peking sa zameriava na ďalšie bojisko: čínsky jüan verzus americký dolár.

V júni šéf čínskej centrálnej banky Pan Gongsheng na Fóre Lujiazui, významnej ekonomickej konferencii v Šanghaji, znovu potvrdil záujem režimu podporovať internacionalizáciu jüanu, známeho tiež ako renminbi.

Dominancia mien, najmä v digitálnom svete, bude ďalším zameraním obchodnej vojny medzi USA a Čínou, tvrdí Mike Sun, americký podnikateľ s desaťročným skúsenosťami s poradenstvom zahraničným investorom a obchodníkom podnikajúcim v Číne. Používá pseudonym, aby sa vyhol odvety zo strany čínskej vlády.

William Lee, hlavný ekonóm Milkenovho inštitútu, s tým súhlasí. Pre Epoch Times povedal, že strach zo sankcií motivoval čínsky režim, aby sa pokúsil o rozšírenie používania čínskej meny v alternatívnom systéme cezhraničných platieb. Čína sa momentálne obáva potenciálnych sankcií, pokiaľ jej digitálne meny získajú na popularite a stanú sa široko prijímanými, dodal.

Obavy, ktoré Lee spomenul, spomenuli aj komunistickí pohlavári v Pekingu. V júnovom prejave v Šanghaji Pan Gongsheng vyjadril obavy, že „tradičné infraštruktúry na cezhraničné platby môžu byť ľahko spolitizované, zneužité a použité ako jednostranné sankčné nástroje“ pri eskalácii geopolitického napätia.

Ďalší významný ekonóm v Číne, Lian Ping, koncom mája napísal: „Finančné sankcie a protiopatrenia budú pravdepodobne predstavovať bojisko pre USA a Čínu v ďalšej fáze.“

Títo ekonómovia nie sú len akademici, ale sú ako úzko prepojený centrálny mozog vysokých čínskych komunistických funkcionárov, uviedol Sun pre Epoch Times. Títo odborníci teda nedávajú odporúčania, oni predvídajú a vykladajú kroky režimu.

Lian tiež varoval, že Spojené štáty môžu začať uvaľovať sankcie na niekoľko čínskych subjektov, následne zoznam rozšíriť a nakoniec úplne vylúčiť Čínu zo systému založeného na americkom doláre.

Americký dolár, ako svetová rezervná mena a hlavný prostriedok finančných tranzakcií, je pilierom globálneho poriadku vedeného Spojenými štátmi.

Tým, že členské krajiny BRICS vyvážajú produkty do Číny a následne kupujú elektromobily z Číny, môžu podľa Leeho vytvoriť alternatívny obchodný systém denominovaný v jüanoch. BRICS je blok štátov vedený Čínou a Ruskom, ktorého cieľom je vyvážiť západné demokracie vedené USA. Patrí do neho tiež Brazília, India, Jihoafrická republika, Saúdská Arábie, Egypt, Spojené arabské emiráty, Etiópia, Indonézia a Irán.

„Filozofia BRICS o zvrhnutí dolára“ predstavuje reálnu a vierohodnú hrozbu pre Spojené štáty, a preto Trump uvaľuje na tieto krajiny ďalšie clá, uviedol Lee.

Členské štáty BRICS vydali 6. júna počas svojho posledného summitu v Brazílii spoločné vyhlásenie, v ktorom kritizovali clá, bez toho aby menovali Spojené štáty. Krátko potom Trump na sociálnej sieti Truth Social napísal, že „každá krajina, ktorá sa pripojí k protiamerickej politike BRICS“, obdrží dodatočné 10-percentné clo. O niekoľko dní neskôr pohrozil 50-percentným clom Brazílii, zakladajúcemu členovi BRICS, s odkazom na prebiehajúci súdny proces s jej bývalým prezidentom Jairom Bolsonarom, Trumpovým spojencom.

Na zasadaní vlády 8. júla americký prezident vyhlásil, že BRICS chce „zničiť dolár, aby iná krajina mohla prevziať kontrolu a stať sa štandardom“. „Pokiaľ by sme prišli o dolár, ktorý je svetovým štandardom, bolo by to ako prehrať vojnu, veľkú svetovú vojnu. Už by sme neboli rovnakou krajinou,“ povedal Trump.

Vedenie colnej vojny

Clá boli pre väčšinu ľudí „úplne cudzou rečou“ v čase, keď Trumpova vláda zahájila globálne recipročné clá, skonštatoval Lee. „Teraz sa celý svet zmieril s minimálne 10-percentným clom,“ povedal pre Epoch Times. Podľa neho však nie je ani tak dôležitá výška ciel, ale skôr ustanovenie nového obchodného poriadku. Clá predstavujú ďaleko decentralizovanější systém, ktorý motivuje príliv kapitálu do Spojených štátov, poznamenal.

Na začiatku Trumpovho druhého funkčného obdobia podľa Svetovej obchodnej organizácie predstavovala priemerná colná sadzba uvalená Spojenými štátmi 3,4 %. Globálny obchodný systém sa vyznačoval nízkymi sazbami na vývoz do Spojených štátov, rovnako ako výrazne vyššími colnými sadzbami alebo netarifnými obchodnými prekážkami, ktoré zavádzali iné krajiny.

USA predĺžili lehotu na rokovania o clách z 9. júla na 1. augusta bez možnosti ďalšieho predĺženia. V medziobdobí zostávajú základné colné sadzby na úrovni 10 %. Viacero krajín vrátane EÚ sa už stihli s americkou vládou pred vypršaním termínu dohodnúť.

Podľa Suna je Trumpova nátlaková metóda zjednávania ciel „veľmi efektívna“ a s „najnižšími nákladmi“. Americký štátnik tým vysiela signál, že on je tým, kto rozhoduje, povedal. „Myslím, že s Trumpovým rámcom budú nakoniec súhlasiť všetky krajiny, vrátane Číny,“ uviedol pre Epoch Times.

Yeh Yao-Yuan, profesor medzinárodných štúdií na Univerzite svätého Tomáša v Houstone, dodal, že obchodné rokovania považuje za predohru k novej studenej vojne, ktorej výsledkom bude rozdelenie sveta na dva tábory: jeden vedený Spojenými štátmi a druhý Čínou.

Poznamenal, že v rámcovej obchodnej dohode medzi USA a Veľkou Britániou sa obe krajiny dohodli na posilnení vzájemnej ekonomickej bezpečnosti tým, že sa budú zaoberať „netržnými politikami tretích krajín“. Hoci Čína nie je menovaná, je známa tým, že chráni svoje štátne podniky priemyselnou politikou a svoju nadmernú kapacitu presúva na globálny trh.

Medzi Spojenými štátmi a Čínou je len málo priestoru pre vyjednávania o colných sadzbách, uvedli vyššie spomínaní odborníci pre Epoch Times. Prebiehajúce diskusie zahŕňajú výmenu čínskych vzácnych zemín za americké čipy a otvorenie čínskeho sektora služieb, najmä bankovníctva a investícií, Spojeným štátom.

Čína má po desaťročia takmer monopol na vzácne zeminy, hlavne kvôli predátorským praktikám, ktoré z tohto sektora vytlačili zahraničné firmy. Svoj vplyv na tieto kľúčové minerály využíva ako obchodnú zbraň. Spojené štáty však prostredníctvom súkromných a verejných partnerstiev a urýchlením povoľovacích procesov spravili významný pokrok pri odstraňovaní čínskych obmedzení.

Spoločnosť MP Materials, ktorá vlastní jedinú aktívnu baňu na vzácne zeminy v Spojených štátoch nachádzajúcu sa v Mountain Pass v Kalifornii, oznámila 10. júla investíciu vo výške 400 miliónov dolárov a pôžičku 150 miliónov dolárov od amerického ministerstva obrany. Po dobu 10 rokov bude americká vláda tiež garantovať nákup produkcie vzácnych zemín tejto spoločnosti za minimálnu cenu a zaistí minimálnu ziskovú maržu. Táto verejno-súkromná spolupráca v podstate zaisťuje, že americká spoločnosť zostane životaschopná bez ohľadu na to, čo Čína urobí.

Spojené štáty majú voči Číne obchodný prebytok v službách. Vlani čínsky obchodný prebytok v tovare vo výške takmer 296 miliárd dolárov voči Spojeným štátom kompenzoval deficit v obchode so službami vo výške približne 33 miliárd dolárov, ukazujú dáta Amerického štatistického úradu. Peking skúma ďalšie otváranie sektoru služieb ako vyjednávací prostriedok pre svoje obchodné jednania. 

Otváranie Číny je podľa Liana výhodnou stratégiou aj pre Peking. Vo svojom článku uviedol, že väčšie otvorenie finančného trhu by zvýšilo „priľnavosť“ Číny a učinilo by ju „príliš veľkou na to, aby bola sankcionovaná“. Podľa Suna a Leeho sa však colná vojna bude zameriavať predovšetkým na meny, pretože Spojené štáty majú príliš veľkú zraniteľnosť: svoj dlh vo výške takmer 37 biliónov dolárov.

Obrana nadvlády dolára

V súčasnosti postavenie amerického dolára ako globálnej rezervnej meny a primárnej meny používanej v medzinárodnom obchode umožňuje Spojeným štátom požičiavať si viac za nižšiu úrokovú sadzbu. Miera zadlženia USA je momentálne tak vysoká, že ročné úrokové platby prevyšujú výdaje USA na obranu.

Americké ministerstvo financií uviedlo, že vo fiškálnom roku 2024, ktorý skončil 30. septembra 2024, Spojené štáty vynaložili 882 miliárd dolárov na úroky zo svojho dlhu, v porovnaní s 874 miliardami dolárov na obranné výdaje.

Čína drží americké štátne dlhopisy v hodnote 756 miliárd dolárov, uvádza ministerstvo financií, ktoré zhromažďuje údaje prostredníctvom maklérov so sídlom v USA. Hongkong má ďalších 253 miliárd dolárov.

Sun verí, že Čína je najväčším držiteľom amerických štátnych dlhopisov na svete a prekonáva aj Japonsko s 1,1 biliónom dolárov kvôli neznámym sumám, za ktoré Peking nakupuje americké dlhopisy prostredníctvom európskych inštitúcií.

Správa J. P. Morgan Chase z apríla uvádza, že na rozdiel od bežného presvedčenia „Čína neznížila svoje držby amerických štátnych dlhopisů; tieto držby sú len viac skryté“. Peking by teda mohol v kľúčovom momente, keď trh stratí dôveru v americký dolár, potenciálne predávať americké štátne dlhopisy a donútiť úrokovú sadzbu k rastu, pokiaľ by neboli kupci schopní absorbovať čínsky výpredaj. Pokiaľ by bol status rezervnej meny amerického dolára otrasený, mohlo by to tiež viesť k oslabeniu schopnosti Washingtonu získať úvery.

Čínska komunistická strana si toho je vedomá a už roky pracuje na nahradení amerického dolára jüanom. V roku 2015 Peking spustil svoj vlastný Medzinárodný medzibankovný platobný systém, CIPS, pre tranzakcie v čínskej mene. Aj keď CIPS nie je zrovnateľný s globálnym platobným systémom denominovaným v amerických dolároch – nazývaným Clearing House Interbank Payment System, skratkou CHIPS – pokiaľ ide o rozsah a globálny dosah, stále rastie.

Každý mesiac predstavuje objem finančných tranzakcií prostredníctvom CIPS približne 700 miliárd jüanov, čo je takmer dvojnásobok oproti roku 2021, uvádza Petersonov inštitút pre medzinárodnú ekonómiu (PIIE). Tento objem je však stále zanedbateľný v porovnání s 1,8 biliónom dolárov v denných tranzakciách, alebo s viac než 50 biliónnmi dolárov v mesačných tranzakciách, prostredníctvom CHIPS, ktoré uvádza jeho oficiálna webová stránka.

Naviac CIPS podľa PIIE stále z veľkej časti závisí na systéme SWIFT vedenom USA na odosielanie platobných správ. Čínska komunistická strana si tiež všimla, že svet digitálnych mien ponúka nové pole pre konkurenciu a v roku 2022 predstavila svoj digitálny jüan. Podľa Suna súčasná situácia vyžaduje, aby Spojené štáty našli viac nečínských strán, ktoré by držali americký dlh, a bránili status rezervnej meny ako vo fyzickom, tak aj vo virtuálnom svete.

Uviedol, že typ kryptomeny označovaný ako „stablecoiny“ je „kreatívnou“ odpoveďou na túto výzvu. „Stablecoiny môžu teoreticky umožniť neobmedzený nákup amerických štátnych dlhopisů,“ skonštatoval. 

Stablecoiny sú digitálne peniaze naviazané na fiat menu v pomere jedna k jednej. (Fiat mena je bežná mena ako euro alebo dolár, ktoré používame na dennej báze.) Emitenti zaručujú držiteľom, že môžu peniaze kedykoľvek previesť späť. Stablecoiny tak môžu poskytovať decentralizáciu a nákladovú efektivitu digitálnych peňazí v kombinácii so stabilitou tradičnej fiat meny.

Atlantická rada, think tank so sídlom vo Washingtone, uvádza, že 98 % stablecoinov je naviazaných na americký dolár a 80 % je vydávaných mimo Spojené štáty. Majitelia môžu obchádzať banky a dokonca i nespoľahlivé meny svojej domovskej krajiny.

Napríklad kaviareň v Argentíne alebo malý podnikateľ vo Vietname môžu obchodovať v digitálních menách priamo naviazaných na dolár. Minulý rok dosiahol objem tranzakcií prostredníctvom stablecoinov 27,6 biliónov dolárov, čo je o 7,7 % viac než kombinovaný objem tranzakcií Visa a Mastercard, uviedla krypto burza CEX.io.

Emitenti stablecoinov generujú príjmy investovaním dolárov, ktoré obdržia výmenou za digitálne tokeny, a už sa stali významným držiteľom amerického dluhu. Podľa aprílovej správy amerického Poradného výboru pre pôžičky štátnej pokladnice držia viac ako 120 miliárd dolárov v štátnych dlhopisoch a do roku 2028 by mali držať viac ako 1 bilión dolárov v štátnych dlhopisoch. To znamená, že emitenti stablecoinov sa môžu stať najväčšími držiteľmi štátnych dlhopisov, pred Čínou a Japonskom.

To znamená, že emitenti stablecoinov sa môžu stať najväčšími držiteľmi amerických štátnych cenných papierov a predčiť ako Čínu tak aj Japonsko. Pred dvoma mesiacmi prijal Hongkong legislatívu o stablecoinoch, aj keď sám zatiaľ svoje vlastné stablecoiny nevydal. Čínské konglomeráty, ako Ant Group a JD.com, oznámili, že podajú žiadosti o status emitentov, akonáhle legislatíva 1. augusta nabude účinnosť, informovali čínske média.

Americký Kongres prijal 17. júla prelomový zákon o kryptomenách, ktorý zavádza regulačný rámec pre emitentov stablecoinov. Zákon GENIUS Act, podpísaný v následující deň, vyžaduje, aby emitenti stablecoinov kryli digitálne tokeny buď hotovosťou, alebo americkými štátnymi dlhopismi.

Americký minister financií Scott Bessent v júni na platforme X uviedol, že „stablecoiny môžu posilniť nadvládu dolára“. Využitím stablecoinov rozšíril americký dolár svoju dominanciu z fyzického do virtuálního sveta a našiel viac kupcov amerického dlhu na kolektivnej úrovni porovnateľnej s Čínou a Japonskom. Sun túto stratégiu nazval „geniálnym ťahom“.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK