Spojené štáty po desaťročiach opäť rozbiehajú budovanie vlastného dodávateľského reťazca vzácnych zemín. Podarí sa im to tentoraz? Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová na tohtoročnom samite G7 držala v ruke symbol snahy Západu získať nezávislosť dodávateľského reťazca od Číny: magnet zo vzácnych zemín.
„Vyrobila ho kanadská spoločnosť v Estónsku z austrálskych surovín a s podporou Fondu pre spravodlivú transformáciu EÚ,“ povedala 15. júna pred ostatnými lídrami vrátane prezidenta Donalda Trumpa. Podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu Čína rafinuje 90 % svetovej produkcie vzácnych zemín. Výroba takéhoto magnetu mimo Číny je preto výnimočná.
Vzácne zeminy sú nevyhnutné pre modernú výrobu – nájdeme ich v obrazovkách, batériách a elektromotoroch, ale aj v pokročilých zbraňových systémoch. Na výrobu napríklad jednej stíhačky F-35 je potrebných viac než 400 kilogramov týchto prvkov, na jadrovú ponorku vyše 4 tony.
Nie sú nazývané „vzácne“ pre ich nedostatok v zemskej kôre, ale preto, že sa prirodzene vyskytujú v nízkych koncentráciách a ich separácia je náročná a drahá. Čína však nedominuje len v ťažbe, ale aj v celom spracovateľskom reťazci – od separácie až po výrobu magnetov. Vzhľadom na svoje takmer monopolné postavenie Peking využil vzácne zeminy ako zbraň v obchodnej vojne medzi USA a Čínou.
Napriek tomu, že sa v máji v Ženeve a v júni v Londýne dohodli na dodávkach týchto kovových prvkov do Spojených štátov, materiály stále neprúdia v takom objeme ako pred aprílom, keď Peking zaviedol kontroly vývozu.
Trumpova administratíva súčasne pokračuje v deregulácii a investíciách s cieľom podporiť domáci dodávateľský reťazec. Spojené štáty uznali dominantné postavenie Číny v oblasti kritických minerálov už počas Obamovej administratívy v roku 2010 a počas Bidenovej administratívy zaviedli daňové úľavy na výrobu a federálnu úverovú pomoc v rámci zákona o znížení inflácie (Inflation Reduction Act).
Odborníci tvrdia, že odhodlanie Západu vytvoriť alternatívny dodávateľský reťazec vzácnych zemín dosiahlo zlomový bod – svoje úsilie nezvoľní, ako to urobil v minulosti, ani keby Čína zrušila svoje vývozné obmedzenia a opäť zaplavila trh lacnými výrobkami.
Podľa Kena Mushinského, generálneho riaditeľa spoločnosti Rare Element Resources, ktorá ťaží a spracováva prvky vzácnych zemín vo Wyomingu, iniciatíva USA na dosiahnutie nezávislosti dodávateľského reťazca vzácnych zemín pokračuje so „100-percentnou istotou“.
Spoločnosť Rare Element Resources funguje na základe dohody o zdieľaní nákladov s Ministerstvom energetiky USA pri výstavbe skúšobnej prevádzky. Spoločnosť predpokladá, že do dvoch až troch rokov začne s komerčným spracovaním v plnom rozsahu.
Podľa technologického experta Jamesa Lewisa, významného spolupracovníka Centra pre analýzu európskej politiky, sú dva roky časovým horizontom, v ktorom môžu Spojené štáty začať vykazovať solídny pokrok pri budovaní domáceho dodávateľského reťazca vzácnych zemín.
Pre The Epoch Times uviedol, že ľudia sa pustia do podnikania v oblasti vzácnych zemín, ak „sa na tom dajú zarobiť peniaze“ a „ak budú presvedčení, že regulačné prekážky boli odstránené“.
Preteky s časom
Od nástupu do druhého funkčného obdobia v januári vydal Trump jedenásť výkonných nariadení na podporu ťažby a spracovania kritických surovín.
Financovanie je ďalší faktor. Firma Critical Metals Corp. napríklad oznámila, že na jej ťažobný projekt v Grónsku pravdepodobne získa 120-miliónovú pôžičku od Exportno-importnej banky USA.
Mushinski odhaduje, že proces na dosiahnutie úplnej sebestačnosti v oblasti vzácnych zemín potrvá 10 až 20 rokov; 20 rokov, ak budú Spojené štáty pracovať samostatne, a asi 10 rokov, ak budú spolupracovať so spojencami.
Centrum pre stratégiu kritických nerastných surovín na májovom vypočutí v Kongrese navrhlo využiť zdroje v spojeneckých krajinách vrátane výrobcov v Austrálii, Japonsku, Indii a Estónsku.
V rámci akčného plánu G7 budú Spojené štáty v septembri v Chicagu predsedať 15. medzivládnej konferencii o kritických nerastoch. „Verím, že zasadnutie v Chicagu o pár mesiacov skutočne začne upevňovať pozície a zjednocovať hráčov,“ povedal pre The Epoch Times Dennis Gibson, predseda Asociácie kritických minerálov USA.
Stratené vedenie
Západ stojí proti takmer monopolnému postaveniu, ktoré čínsky režim dosiahol v oblasti vzácnych zemín za posledné tri desaťročia.
Mountain Pass je jediná fungujúca baňa v Spojených štátoch, ktorá ťaží prvky vzácnych zemín. Závod, ktorý sa nachádza v Kalifornii v blízkosti Las Vegas, bol v 60. až 80. rokoch minulého storočia na čele celosvetovej produkcie. Závod sa podieľa približne 15 percentami na celkovej svetovej produkcii oxidov vzácnych zemín. Podľa výročnej správy spoločnosti MP Materials z roku 2024 však nerafinuje vzácne zeminy a „prevažnú väčšinu“ svojej ťažby vzácnych zemín predáva do Číny na spracovanie, čo predstavuje 80 % jej celkových príjmov. V decembri 2024 však spoločnosť otvorila výrobný závod na magnety a v apríli uviedla, že približne 50 % svojej produkcie rafinuje v Kalifornii.
Spoločnosť MP Materials dočasne prestala predávať svoje koncentráty vzácnych zemín na rafináciu do Číny, pričom ako dôvod uviedla „odvetné clá a vývozné kontroly Číny“. Hovorca spoločnosti však potvrdil, že dohoda o predaji koncentrátov vzácnych zemín spoločnosti Shenghe Resources, menšinovému vlastníkovi, je stále platná.
Výroba permanentných magnetov alebo magnetických materiálov, ktoré nie sú závislé od zdrojov energie, bola objavená v laboratóriu amerického ministerstva obrany v 60. rokoch 20. storočia. Technológiu magnetov zo vzácnych zemín, ktorá sa používa dnes, vynašli v 80. rokoch minulého storočia japonské spoločnosti Sumitomo Special Metals a General Motors.
V roku 1992 vtedajší vodca čínskej komunistickej strany Deng Xiaoping vyhlásil, že vzácne zeminy majú „veľmi dôležitý strategický význam“. „Blízky východ má ropu, Čína má vzácne zeminy,“ povedal s odkazom na zásoby vzácnych zemín v krajine.
Podľa amerického geologického prieskumu dosahovala produkcia vzácnych zemín v Číne do roku 2010 až 95 % celkovej svetovej produkcie.
Cudzie firmy mohli pôsobiť len v spoločných podnikoch s čínskymi a podľa washingtonského think tanku Centrum pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) museli Číňanom poskytnúť technické know-how, aby mohli v Číne podnikať. S takouto podporou priemyselnej politiky Číny vzrástol jej podiel na globálnej produkcii z 27 % (1990) na 95 % (2010).
V roku 2010 Čína prudko znížila svoje vývozné kvóty na vzácne zeminy (o takmer 40 %) vrátane embarga na Japonsko, čím ceny vzrástli až 50-násobne, uviedla CSIS. Akcie americkej firmy Molycorp, ktorá vlastnila baňu Mountain Pass, vyleteli v máji 2011 na historické maximum. O štyri roky neskôr Čína zrušila kvóty, ceny padli a Molycorp skrachovala. Baňu neskôr odkúpila firma MP Materials, ktorá ju prevádzkuje od roku 2018.
Podobný osud postihol aj spoločnosť Rare Element Resources, ktorú poškodili netrhové praktiky, tzv. postup „zadržať a zaplaviť“, povedal Mushinski pre Epoch Times. Spoločnosť v roku 2015 takmer zbankrotovala po tom, ako minula 30 miliónov dolárov na získanie povolení pre svoj projekt Bear Lodge vo Wyomingu, uviedol generálny riaditeľ spoločnosti na júnovom vypočutí v Kongrese.
Hoci Japonsko hľadalo alternatívy, väčšina sveta sa opäť vrátila k čínskym dodávkam. Čína dnes naďalej rafinuje 90 % globálnej produkcie.
Časy sa menia
Môže Čína opäť zrušiť svoje vývozné kontroly, aby zničila ostatných priemyselných hráčov a zastavila súčasné snahy o vybudovanie alternatívneho dodávateľského reťazca, ako to urobila v roku 2010?
Lewis si to nemyslí. „Číňania môžu tento trik používať len dovtedy, kým ľudia toho nebudú mať dosť a nepovedia si: ‚Nebudeme od vás závislí…‘ A to sa začína diať,“ hovorí. „Myslím si, že podiel Číny na trhu bude klesať, ale neklesne na nulu.“
Mushinski súhlasí: „Myslím si, že si všetci uvedomujú, že dohoda, ktorú máte dnes, zajtra alebo pozajtra už nemusí platiť. A preto sú všetci veľmi, veľmi opatrní.“ V súvislosti s domácim dodávateľským reťazcom vzácnych zemín ešte poznamenal, že „ministerstvo obrany a vláda USA úplne chápu, že tento reťazec sa musí vrátiť späť do Spojených štátov“.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times
